Kto vie, podniká, kto nevie, učí

Autor: Martin Brestovanský | 13.4.2014 o 14:58 | (upravené 14.4.2014 o 8:26) Karma článku: 15,29 | Prečítané:  9719x

Som učiteľ. Toto populárne dehonustujúce porekadlo sa tak dotýka aj mňa. A hoci sa môžem cítiť urazený, neustále sa pýtam sám seba, či na ňom nie je niečo pravdivé.

Prednedávnom tu bol publikovaný rozhovor Karola Sudora s učiteľom Jánom Macekom. Ten pomerne presne (a teda politicky nekorektne :) pomenoval príčiny, pre ktoré v školstve v skutočnosti nie je možné realizovať významné a pre život školy reálne pozitívne reformy. V nadpise rozhovoru boli uvedené kolegyne, nie kolegovia.

Pokúsim sa ho len krátko doplniť niektorými vlastnými postrehmi o mužoch v školstve:

1) Muž ako neporiadnik. Feminizácia školstva neprináša len problém pasivity, resp. generalizovaného zmierenia sa s negatívnou situáciou ("kolektívnou depresiou"). Ona má tendenciu sama sa posilňovať a generovať nové a nové prvky, ktoré mužov odpudzujú. Tak napríklad: som presvedčený, že administratívna záťaž je síce z tohto pohľadu neplánovaný, ale veľmi účinný nástroj feminizácie. Jednou z pozoruhodných ženských vlastností v porovnaní s opačným pohlavím je signifikantne vyššia poriadkumilovnosť. Našťastie, hovorím si, keď vidím priamu úmeru medzi poriadkom v našom dome a vzdialenosťou od môjho pracovného stola. Napokon, aj deti v škole treba učiť poriadku. Problém nastáva, keď sa poriadok stane vlastným zmyslom práce. Vo svete administratívy nie je dôležité, čo robíte, a už vôbec nie, s akým osobným zanietením a kvalitou. Vo svete administratívy je dôležité len nezabudnúť to (správne!!!) vykázať. Váš tvorivý potenciál prestáva mať hodnotu, čo sa celkom jednoznačne prejavuje aj vo finančnom hodnotení. To sa neodvíja od nadobúdaných schopností žiakov, či spätnej väzby rodičov alebo pozitívnych reakcií kolegov. Jedine od vykázaných počtov - hodín, žiakov, vyplnených tlačív... S tým súvisí druhý bod.

2) Muž ako bojovník. Najvyšším božstvom v školstve nie je výchova či vzdelávanie, žiak či rodič. Ba ani riaditeľ a dokonca ani zriaďovateľ nie. Je to... tramatarará... inšpektor! Ak by išlo o pedagogicky najkompetentnejších ľudí v rámci daného stupňa vzdelávania, nech je tak. Ale (analogicky s kontrolórmi zdravotných poisťovní v lekárskom fachu) inšpektor je v skutočnosti priemerný úradník a ako taký sa cíti najkompetentnejšie v ríši záznamov a čísel, presnejšie toho, či má ísť čiara sprava hore smerom vľavo dolu alebo naopak. Ženy majú (opäť budem veľmi nekorektný) menšiu odvahu postaviť sa nezmyselným požiadavkám inšpektora a obhájiť si nejaký inovatívny prvok či dokonca zmenu stratégie v riadení školy. Nehovorím, že majú pocit, že ich kontrola ruinuje. Myslím, že majú pocit, že nad ňou víťazia. Jednoducho vykážu to, čo potrebuje inšpektor vidieť, a majú pokoj. Má to najmenej tri veľmi zlé dôsledky: (1) ten zrejmý je, že učitelia zostávajú preťažovaní; (2) kultúra školy trpí a kľúčové problémy zostávajú neriešené; (3) riaditeľovi stačí na zabezpečnie si teplého miesta administratívna zručnosť. Nemusí mať žiadnu víziu, tobôž záujem školu posúvať do centra diania v lokálnej komunite.

3) Muž ako osviežovač vzduchu. Moja viacročná skúsenosť z pedagogickej fakulty je, že akonáhle sa v krúžku objaví viac ako jeden muž (pri pomere pohlaví 1:9 to naozaj nemusí byť samozrejmosť), pozitívna klíma v ňom rapídne rastie. Jednak sa dievčatá snažia častejšie vyznieť ako rozumné a vtipné (čo veľmi oceňujem) a jednak samotní chlapci svojim antistresovým prístupom pozitívne ovplyvňujú atmosféru, znižujú skrytú konfliktnosť a obohacujú debaty o nové témy.

4) Muž ako autorita. Mnohí rodičia sa čudujú, ako je možné, že popri znižovaných počtoch žiakov v triedach na základných školách a zjednodušovaní učiva sa nezvyšuje efektivita učenia sa detí na hodinách. Dokonca pribúda objem domácich úloh a niekedy máme pocit, že deti poobede nerobia nič iné, len sa učia (prípadne robia /spolu s rodičmi/ tzv. projekty). Nepoznám výskum, ktorý by exaktne longitudinálne zisťoval objem času, ktorý deti venovali domácim úlohám za ostatných dvadsať rokov po dnes. Zdá sa však, že čas domácich úloh sa objektívne predlžuje. Prečo si deti nezapamätajú tých pár viet priamo z procesu vyučovania? Odpoveď učiteľov je zhruba takáto: väčšinu energie dnes miniem na disciplinovanie.

5) Muž ako zdroj odvahy a túžby po zmene. Som presvedčený, že jedinou smerom pre reálnu reformu je cesta zdola nahor, resp. zvnútra von. Akejkoľvek vonkajšej vyššej moci (ministerstvu, zriaďovateľovi, inšpektorovi) zostávajú napokon iba neúčinné administratívne nástroje. Do stavu konkrétnej školy môžu relevantne zasiahnuť len priami aktéri - vedenie, učitelia, žiaci a rodičia. Spoločne. Opäť je tu však problém s výnimočne pozitívnou vlastnosťou žien - vytvárať bezpečie a teplo domova. V terminológii manželských poradní "starať sa o základný tábor". Je obdivuhodné, ako to ženy dokážu. Naproti tomu však škola, ak chce byť životaschopným miestom, potrebuje aktivitu, túžbu po reálnom ovplyvňovaní okolia ("mužský boj o vrchol"). Pozor. Toto si netreba mýliť s aktivizmom typu "na našej škole máme až 15 krúžkov, ktoré navštevuje až 180 žiakov...". Hovorím o reálnej angažovanosti v miestnej komunite, zmene mentality učiteľov, detí a rodičov.

6) Bieda spoločenských vied na Slovensku. Tento postreh si vyžaduje samostatný príspevok, snáď sa k nemu čoskoro dostanem. Teraz napíšem len jedno: motívom pre to, aby som napísal tento blog, bola priama skúsenosť strachu učiteľov/-iek, ktorý som vnímal pri ponuke na výskumnú spoluprácu v tzv. etnografickom dizajne. Zjednodušene, mojou úlohou malo byť nejaký čas systematicky nezúčastnene pozorovať učiteľov v ich živote v škole, najmä v procese výučby. Popri vedeckých a pre teóriu podnetných záveroch sa črtal aj aplikačný prínos popísania tzv. dobrej praxe. Žiadna veľká formálna záťaž pre učiteľa, k dispozícii bola dokonca finančná odmena. Narazil som však na tak silnú bariéru obáv z posudzovania inšpektorského typu (v mnohých prípadoch otvorene priznaných), že som projekt musel organizačne prehodnotiť. Mojím zámerom samozrejme nie je ani nemôže byť učiteľov formálne hodnotiť, už vôbec nie s nejakými dôsledkami na ich zamestnanie alebo status. Uvedomil som si ale dve veci: (1) Učitelia vlastne nechcú byť hodnotení a boja sa spätnej väzby. A teda napr. ani nebudú štrajkovať, pretože zvyšovanie ich požiadaviek by viedlo k cieľavedomejšiemu nazeraniu na ich prácu. Štrajkovať budú len tí, ktorí sa hodnotenia neboja. (2) Ale potvrdil som si aj druhú dôležitú myšlienku. Školy sú preťažené všakovakými pseudovýskumami, ktoré majú častokrát zámery vykonštruované práve na základe administratívnych (scientometrických) motívov. Nehovoriac o tisícoch diplomantov a bakalárov, z ktorých mnohí ani nevedia, čo vlastne skúmajú. Dôsledkami tejto inflácie výskumných spoločenskovedných intervencií do škôl je pochopiteľná iritovaná reakcia na akéhokoľvek nového prišelca. Druhým motívom negatívnej reakcie je, že pomer medzi objemom realizovaných výskumov a reálnym dopadom na zlepšenie života školy je veľmi nelichotivý. Školy tak zostávajú v pozícii dojných kráv, z ktorých si študenti a výskumníci ťahajú dáta pre vlastný krátkodobý úžitok či scientometrické potešenie.

Pri dobrej vôli existujú riešenia, no o nich nabudúce. Aj do vysokých škôl však dorazila vlna administrativizmu a úradníckeho taktizovania. Mužov zatiaľ z lode nezmietla.

 

Poznámka: Sú muži, ktorým mužskosť chýba. A sú ženy, ktoré vôbec nezapadajú do antifeministických stereotypov. Tie sa nemusia cítiť z tohto článku dotknuté. Návrat mužského elementu do školy je však dnes základnou potrebou školstva, na ktorú sa viaže množstvo pozitívnych prvkov a kľúčových zmien.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?