Referendum: kto má voči komu predsudky?

Autor: Martin Brestovanský | 16.1.2015 o 0:00 | (upravené 16.1.2015 o 10:55) Karma článku: 6,45 | Prečítané:  1545x

Debata okolo referenda, o kultúrno-etických otázkach vôbec, je postihnutá predsudkami. Na oboch stranách. Je čas vysvetliť si ich navzájom, hoci netreba zostať naivný a netreba prestať vidieť aj politickú a ideologickú rovinu veci. Ale o tom až na konci príspevku.

Takže

1. Ako sa na organizátorov referenda pozerajú ľudia, ktorí sú proti referendu?

Nebudem hovoriť za všetkých, pretože nejde o homogénnu skupinu, ale z toho, čo sa popísalo, by bolo možné vygenerovať tieto závery:

  • organizátori a ich podporovatelia sú radikálni náboženskí fanatici, ktorí nevedia, čo je normálny život bežného človeka v modernej spoločnosti,
  • organizátori a ich podporovatelia sa pridŕžajú úplne nekriticky už dávno preukázateľne vyvrátených nevedeckých názorov,
  • organizátori a ich podporovatelia sú riadení Vatikánom, ba čo viac, väčšina z nich o tom ani nevie, takí sú zmanipulovaní,
  • organizátorov ovláda úzka ideologická skupina, ktorá si tým rieši svoje vlastné politické záujmy,
  • vďaka politickému pozadiu majú organizátori k dispozícii neobmedzený zdroj financií (argument, ktorý dokonca oficiálne použila aj TV Markíza).

2. Ako sa na odporcov referenda pozerajú ľudia, ktorí referendum podporujú?

  • odporcovia sú radikálni liberáli, ktorí nevedia, čo je normálny život bežného človeka vo fungujúcej rodine,
  • odporcovia sa pridŕžajú úplne nekriticky nových pseudovedeckých konštruktov, najmä v sociálnych vedách (gender teórie), ktoré sú v skutočnosti neobhájiteľné, pretože odporujú záverom iných vied (biológia, genetika, evolučná psychológia),
  • odporcovia sú masívne finančne, metodicky a najmä mediálne podporovaní zahraničným kapitálom (p.e. Planned Parenthood, manželia Gatesoví a iní veľmi bohatí ľudia, slobodomurári, ilumináti atď.). Mnohí z nich o takejto sofistikovanej a premyslenej podpore ani nevedia, takí sú z médií osprostení,
  • odporcov teda ovláda úzka ideologická skupina, ktorá si tým rieši vlastné politické záujmy,
  • vďaka politickému a hospodárskemu pozadiu majú odporcovia neobmedzený prístup do médií, financujú sa im rôzne pochybné programy a schvaľujú rôzne Stratégie, ktoré sa odvolávajú na medzinárodný tlak (čo len svedčí o tom, že ide o medzinárodne premyslený komplot).

Na tomto výpočte je zaujímavé nielen to, že je zrkadlovo podobný. Oveľa viac najmä to, ako je ťažko prijať, že ma vôbec niekto môže takto vidieť, pričom ale zároveň pre mňa osobne je takéto posúdenie druhej strany úplne samozrejmé.

Pilát by sa opýtal: „Čo je pravda?“

Ak zhrniem moje pozorovanie diskusie vo verejnom priestore, ľudia prezentujú svoje názory z troch dôvodov:

  • majú konkrétny politický (ideologický) alebo ekonomický záujem,
  • sú hlboko vo svojom svedomí presvedčení o oprávnenosti vlastného postoja na základe kombinácie dlhodobej životnej skúsenosti a odborných argumentov,
  • sú kriticky ovplyvnení emóciami, sympatiami voči jednej zo skupín strán sporu, príp. zážitkami z minulosti, od ktorých si ešte nestihli vytvoriť racionálny odstup.

Hoci by všetci chceli byť zaradení (a prirodzene sa v nej sami vidia) do druhej zo spomínaných skupín, obávam sa, že tam, naopak, patrí menšina. Ľudia jednoducho nemajú čas (a mnohí ani potenciál) naozaj seriózne a nezaťažene študovať jednotlivé vedecké argumenty, a už vôbec nie v komplexnosti vied (filozofia, antropológia, biológia, psychológia, pedagogika, sociológia... a i.). Z pohľadu jednej vedy (presnejšie jej subdisciplíny), ktorá si postupom času vytvorí svoj vlastný svet (paradigmu), potom budú prichádzať úplne odlišné závery o človeku, ako produkuje iná subdisciplína (spomínaná evolučná psychológia vs. gender sociológia). Ako sa v tom má bežný človek vyznať? Nijako. Spolieha sa na tú vedeckú autoritu, ktorá mu je sympatickejšia (alebo je sympatickejšie zobrazovaná v médiách). A sme v tretej skupine. Nie je to nič nenormálne, 99% slovenských vedcov do nej patrí tiež.

Zároveň si nemôžeme robiť ilúzie o tom, že všetci diskutujúci vychádzajú z úprimného osobného presvedčenia bez ideologického zaťaženia. Ideológiu by sme pritom mohli definovať ako politickú doktrínu, ktorá má ašpirácie vedeckej teórie. Teda ideológom je ten, kto presadzuje moc odvolávajúc sa na teórie, ktoré zďaleka nespĺňajú parametre vedeckej hodnovernosti. Typickým príkladom je marxizmus.

Ľudia, ktorí zastupujú nejakú ideológiu, potom v žiadnej oblasti nepripúšťajú diskusiu, resp. diskusiu pripúšťajú len do tej miery, do akej spĺňa ich vlastné kritériá. Takýmito ideológmi nemusia byť len náboženskí fundamentalisti, ako to mnohokrát médiá nesprávne (ale o to samozrejmejšie) párujú, ale aj liberálni radikáli. Liberálny radikál bude vždy "z princípu" proti čomukoľvek náboženskému len preto, že to niekto nazval "náboženské". Jeden zo silných príkladov je výhrada svedomia. Táto typická liberálna hodnota je na Slovensku liberálnymi radikálmi odmietaná ako taká, pretože v našej spoločnosti sa spája s právom odmietnuť vykonávať umelé potraty a to právo je spájané s kresťanskými aktivistami. Iným príkladom je boj náboženských fanatikov typu Boko Haram, ktorí šíria "vieru" z pozície strachu a moci. Z minulosti môžeme zasa sledovať boj Maximiliána Robespierra za "slobodu", ktorý skončil masovými popravami oponentov v rozmeroch, o ktorých sa dovtedy nikomu slobodomyseľnému nesnívalo ani v najhoršom sne  („La Grande Terreur“). Ako vidno, problém nastáva, ak vyhranený ideológ získa politickú moc alebo vojenskú silu. Potom sa častokrát môže stať, že v mene ideológie poprie aj základné princípy demokracie.

Vráťme sa preto na Slovensko a pýtajme sa: kto má dnes u nás reálnu politickú moc?

Oprávnene nám ako prví napadnú oligarchovia. A tí predsa nemajú (aspoň u nás nie, resp. nie zjavne) špeciálne kultúrno-etické záujmy. Kto má dnes dosah na formovanie zákonov a zdá sa, že je aj úspešný v presadzovaní istého typu smerovania štátu v kultúrno-etických otázkach?

Iná definícia hovorí, že moc má ten, kto ovláda mainstreamové médiá. To, ako sa voči referendu stavia Markíza či RTVS, môže vyvolávať oprávnený dojem, že aj tu ťahajú organizátori referenda za kratší koniec. Dokonca pár dní pred referendom bola zrušená Lampa, jediná relácia, ktorá by mohla sprostredkovať vyváženú a zmysluplnú debatu. Nemusí byť na tom nič konšpiratívneho, jednoducho biznis plán médií je postavený spravidla na opačných hodnotách, než sa snažia presadiť konzervatívci. Hoci RTVS robí veľkú chybu, keď ignoruje jednu z najvážnejších spoločenských tém.

Všetky tieto závery môžu byť považované za obyčajné (opäť predsudkami naplnené) dohady.

A tak sa ešte raz s nádejou opýtam, kto má reálnu politickú moc, ktorú nemožno kategorizovať s takou ľahkosťou, ako to robíme pri konkrétnych politikoch či médiách? Myslím, že jedinou takouto reálnou mocou sú ľudia ako celok.

Práve preto si myslím, že k referendu by mali ísť všetci. A nielen to. Všetci zodpovední by mali silne vyzývať k účasti na referende, pretože celá občianska spoločnosť je jediným objektívnym meradlom názoru všetkých, bez ohľadu na možnosti jeho publikácie. Objektivitu samozrejme na tomto mieste nemožno chápať ako synonymum pravdy, inými slovami, väčšina zďaleka nemusí mať vždy pravdu. Tu však ide o niečo iné. V situácii, v ktorej sa nachádzame, ide o jediný legitímny pohľad na to, ako je vzdialená realita v spoločnosti (tých, čo by mali mať moc) od reality politikov a médií (teda tých, ktorí si moc privlastňujú). Referendum je vrchol liberalizmu. Vyzývať na neúčasť nie je prejavom konkrétneho názoru, ale skôr obavy, že sa preukázateľne vyjaví, čo si väčšina ľudí na Slovensku myslí, a že to bude radikálne odlišné od toho, čo by rada vládnuca elita presadila. O to viac, že ide o veľmi špecifické – hodnotové referendum. Myslím si, že v doterajšej histórii moderného Slovenska nenastala situácia, v ktorej by sa tak odlišovali hodnoty vládnucich elít od hodnôt väčšiny občanov. Presnejšie stalo sa to raz. Vtedy bolo referendum vládnymi elitami zmarené.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?